Profesor František Klepsatel bol výraznou osobnosťou tunelového staviteľstva na Slovensku. Ovplyvnil a zanechal nezabudnuteľnú spomienku u mnohých tunelárskych odborníkov, vrátane čitateľov tohto časopisu. Svoj profesionálny život spojil so Stavebnou fakultou STU v Bratislave, kde pôsobil päť desaťročí ako vysokoškolský učiteľ.
Narodil sa 31. mája 1935 v rodine železničného úradníka v Markušovciach na východnom Slovensku. Svoj dospelý život prežil v Bernolákove pri Bratislave, kde spolu s manželkou Alenkou vychovali dve dcéry, Danku a Blanku. Po štúdiu na Stavebnej fakulte SVŠT nastúpil v januári 1959 ako asistent prof. Juraja Mencla na Katedru dopravných stavieb a od roku 1962 prestúpil na novovytvorenú Katedru geotechniky. Viac ako desaťročná úzka spolupráca s prof. Menclom definitívne ovplyvnila jeho výskumno-vývojovú činnosť, v ktorej sa zameral najmä na bezvýkopové metódy výstavby štôlní v zeminách metódami štítovania a pretláčania železobetónových potrubí, neskôr aj na metódy riadeného mikrotunelovania. Podieľal sa na riešení technológie výstavby tlakových privádzačov PVE Čierny Váh vrátane návrhu ich optimálnych sklonov. Po nežnej revolúcii začal intenzívne spolupracovať s kolegami tunelármi na univerzitách vo Viedni a Grazi a dá sa povedať, že spoluzakladal rakúsko – slovenskú spoluprácu pri navrhovaní a výstavbe tunelov. V predstihu takto získal množstvo poznatkov, čo mu umožnilo aktívne sa zúčastňovať prípravy a výstavby prvého slovenského diaľničného tunela Branisko. V roku 1995 bol menovaný vysokoškolským profesorom. V roku 2008 mu bol udelený titul čestného člena Slovenskej tunelárskej asociácie.
Skromný, pracovitý, priateľský, s typickým úsmevom na perách. Vždy plný energie organizoval postgraduálne kurzy, orientované na výstavbu dopravných tunelov, kde dokázal spojiť tých najlepších odborníkov, tunelárov zo Slovenska aj Čiech. Rád a dobre písal a jeho výraznou črtou bola schopnosť preniesť na papier mnohé zo svojich skúseností a vedomostí, o čom svedčí 14 publikovaných odborných monografií a množstvo nielen vedeckých, ale najmä odborných článkov.
Vo svojej mladosti bol profesor Klepsatel, Ferko, ako ho oslovovali priatelia, výkonným športovcom – ľahkým atlétom. Okrem aktívneho športovania pracoval aj vo výbore športového klubu TJ Slávia STU. Neskôr zamenil beh za chôdzu a stal sa z neho obdivuhodný a neúnavný turista. Do turistiky preniesol veľkú časť svojej energie a spoznávanie nových miest mu spôsobovalo radosť a naplnenie. Navštívil takmer každý kút Slovenska, ale aj tie najkrajšie a najzaujímavejšie miesta, pohoria a prírodné rezervácie na všetkých piatich kontinentoch. Výzvou boli pre neho aj málo dostupné a zabudnuté miesta. Priateľov a kolegov vedel dlho zabávať a zároveň vzdelávať rozprávaním originálnych zážitkov a príbehov spojených s touto jeho najväčšou záľubou. Ďalšou celoživotnou láskou bola jeho záhrada s ovocnými stromami, z plodov ktorých sa tešil so svojimi dcérami a neskôr aj vnúčatami.
Iskra v jeho v očiach však po osemdesiatke začala slabnúť a postupne sa ho zmocňovala choroba, ktorej nakoniec 14. októbra 2020 podľahol.
Všetci, ktorí sme Ferka Klepsatela poznali, spomínajme na neho s úctou a láskou.
Prof. Jana Frankovská
Vedúca Katedry geotechniky, Stavebná fakulta STU
