Pri pohľade na podobu dnešných tunelov s najmodernejšími technológiami, bezpečnostnými opatreniami, ktoré sú nezriedka dlhé aj desiatky kilometrov, je až nemožné predstaviť si, že tunely nie sú záležitosťou iba posledných desaťročí. Podľa historických prameňov však myšlienka tunelov nebola cudzia už starým Rimanom, v okolí Neapolu bol objavený prvý cestný tunel, ktorý mal samozrejme ešte veľmi ďaleko od podzemných stavieb, aké poznáme dnes. Hoci tunely postupne pribúdali (známy je napríklad tunel vo Francúzsku z druhej polovice 17. storočia), ich rozvoj išiel ruka v ruke s rozvojom železničnej dopravy. Ten odhalil potrebnosť týchto stavieb, keďže často bolo priam nemožné prekonať danú trasu iným spôsobom. Veľmi významným železničným tunelom je napríklad anglický tunel pod Temžou, ktorý začal vznikať v prvej polovici 19. storočia. Techniky, aké sa používali pri stavbe, sa však prirodzene úplne líšia od tých súčasných. Bežným postupom v 19. storočí bolo najprv vyhĺbiť veľký výkop, ktorý sa až potom prikryl. Stavbári v tom čase veľa čerpali zo znalostí z prostredia baní.
Ako sa to začalo na Slovensku?
Ak hovoríme o prvom tuneli na Slovensku, historické pramene sa zhodujú v tom, že zaň možno označiť tzv. Lamačský tunel. Začiatok jeho stavby sa datuje do roku 1844. Postavený bol počas výstavby železničnej trate Bratislava – Viedeň, pričom oblasť Malých Karpát prinútila hľadať staviteľov čo najlepšie riešenia na vedenie železničnej trate. Lamačský tunel bol realizovaný podnikateľom Felixom Tallachinim a bol stavaný rakúskou sústavou, pričom treba povedať, že na tú dobu to bolo skutočne jedinečné dielo. Čo sa týka vtedajšieho Uhorska, išlo o najstarší železničný tunel a v rámci Európy patril v tej dobe medzi najdlhšie tunely. V tom čase pracovali na stavbe tisícky robotníkov, pričom sa ale denno-denne stretávali s komplikáciami. Medzi najväčšie patrili neustále zatekanie, či nepriaznivé geologické podmienky, u robotníkov často prichádzalo k zraneniam a tak sa práce na tunely komplikovali. Hoci bol tunel pôvodne plánovaný ako dvojkoľajový tunel, ukázalo sa, že najnovším vozňom nevyhovuje svojou šírkou a tak bolo nebolo možné jazdiť obomi koľajami. Aj napriek tomu bol však tunel slávnostne otvorený v roku 1848 a prvý vlak ním prešiel 19. augusta. Jeho dĺžka bola 704 metrov. Toto bola však pôvodná dĺžka, ktorá sa neskôr skrátila na 592,5 metra, keďže trať Viedeň-Bratislava predĺžili až do Budapešti a postavili novú priebežnú stanicu.
Veľmi zaujímavo vznikal aj tunel pod Bratislavským hradom, ktorý je momentálne v rekonštrukcii. O jeho stavbe sa začalo uvažovať už v roku 1929, kedy bola vypísaná súťaž na najlepšie železničné riešenie pre Bratislavu a okolité obce. Tunel bol vyhodnotený ako najlepšie riešenie na odľahčenie dopravy a prepojenie prímestských častí s centrom mesta. Kým sa však reálne začalo so stavbou tunela, trvalo to vyše 14 rokov. Podľa plánov bola dĺžka tunela 795 metrov a začínala na nábreží a končila v okolí dnešnej Kapucínskej ulice. Na prepravu materiálov sa pri stavbe používali konské záprahy alebo nákladné autá. O tom, že stavba tunela bola komplikovaná, svedčí, že sa realizovala aj v období ešte stále trvajúcej II. svetovej vojny. Počas vojny slúžil aj ako úkryt pre Bratislavčanov. Tí spôsobili v tuneli nemalé škody, ktoré sa následne museli odstraňovať. Stavitelia však rátali s tým, že tunel bude spĺňať aj funkciu protilietadlového krytu a tak bola vybudovaná úniková chodba ústiaca na Palisády. Stavba bola definitívne dokončená v roku 1949. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia tunela, ktorá začala v máji tohto roku a jej predpokladané ukončenie je naplánované na máj roku 2010. Predtým sa udiala rekonštrukcia v 80. rokoch, kedy sa z cestného tunela stal električkový. V súčasnosti je teda vjazd vozidiel ako aj chodcov do tunela zakázaný.