Najväčším prínosom tunela Branisko je výrazné zníženie počtu dopravných nehôd, ktoré mali pred otvorením tunela Branisko za následok zdravotné a majetkové ujmy, ako aj obete na životoch. V roku 2002 napríklad bolo na úseku I/18 a D/1 zaznamenaných 42 dopravných nehôd. Z celkového počtu nehôd na tejto trase mali 3 osoby ľahké zranenia, 4 ťažké a 2 prípady boli smrteľné. V roku 2004, teda v čase prevádzky tunela Branisko sa tieto počty výrazne znížili. Počet dopravných nehôd klesol zo 42 na 11, teda o takmer 74 %, pričom nebolo zaznamenané ani jedno smrteľné, či ťažké zranenie a 1 prípad skončil s ľahkými zraneniami. Tento trend pokračoval aj v ďalších rokoch, počas ktorých sa ročne stalo na tejto trase asi 7 dopravných nehôd bez smrteľných následkov. Za 6 rokov svojej prevádzky tak tunel Branisko pomohol ušetriť až 12 ľudských životov.
S dopravnými nehodami sa úzko spájajú aj materiálne škody, ktoré v roku 2002 na tejto trase predstavovali 4 265 000 Sk. V roku 2004 zaznamenávame zníženie až na 1 205 000 Sk. V priemere sa materiálne škody v rokoch od spustenia prevádzky tunela Branisko pohybovali okolo 900 000 ročne, čo je necelá štvrtina v porovnaní s obdobím pred otvorením tunela.
Ďalším prínosom tunela Branisko je tiež úspora času. Počas bežnej prevádzky ušetrí vodičovi nákladného vozidla až 11 minút a vodičovi osobného vozidla 8 minút. Pri sťažených podmienkach počas zimnej prevádzky ako je námraza, či sneženie sa tieto čísla pohybujú okolo 11 a 19 minút. Počas dopravnej špičky ušetrí vodič osobného automobilu minimálne 20 minút a vodič nákladného vozidla až 35 minút. V prípade, že vodič osobného motorového vozidla využíval tunel Branisko na cestu do práce a z práce od jeho otvorenia každý pracovný deň, ušetril za 6 rokov až 41 dní a 12 hodín. Priemerná rýchlosť pri prejazde cez tunel Branisko je pritom pri bežnej premávke približne o 24 km/h vyššia než mimo tunela.
Tunel Branisko však neprináša len zníženie nehodovosti a úsporu času, ale aj nižšiu spotrebu, ktorá pri bežnej prevádzke predstavuje úsporu až 23 % pri osobnom automobile a 40 % pri nákladnom vozidle. Počas zimnej prevádzky sa tieto čísla zvýšia až na 32 % respektíve 44 %. Vďaka tunelu Branisko ušetria vodiči na spotrebe počas dopravnej špičky až 45 % paliva. Finančný benefit prináša tunel Branisko aj vďaka zníženej amortizácii, teda opotrebeniu vozidiel, ktoré predstavuje 20% v prípade osobných ako aj nákladných motorových vozidiel.
Problematikou cestnej dopravy na Slovensku je celkové znečistenie ovzdušia tuhými a plynnými látkami, čo je obzvlášť citlivé v prípade znečistenia životného prostredia v horských oblastiach. Najvýznamnejšími škodlivinami pri prevádzke motorových vozidiel sú CO, CO2 a NOx. Pri každom prejazde motorového vozidla cez tunel Branisko sa ušetrí až 23% emisií CO2 60% CO a 60% NOx, ktoré by inak znečisťovali životné prostredie v oblasti. Počas zimnej prevádzky bolo namerané zníženie CO2 až o 31%, CO o 63% a NOx o 28%. Počas dopravnej špičky sa CO2 zníži o 37%, CO až o 71% a NOx o 44%.
Tunel Branisko si už niekoľko rokov drží svoje prvenstvo ako najdlhší tunel na Slovensku, ktorý meria až 4975 metrov. Ide o tunel s jednou tunelovou rúrou a obojsmernou prevádzkou. Z hľadiska infraštruktúry má obrovský význam, keďže je na jednom z najnehodovejších a najťažších úsekov na ceste medzi Žilinou a Košicami.
|
|
